Prečítajte si príbeh o mužovi, ktorý sa rozhodol uloviť obrovského sumca v jazere ďaleko od ľudí. V jazere uprostred lesov. Ale ako to už niekedy býva, pravidlá hry sa rýchlo a nečakane zmenia a z predátora sa stáva korisť. Poviedka vyšla v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, ktorý vychádza už od roku 1948.

V roku 2017 som sa s Romanom V. bavil na tému strašidelných rybárskych zážitkov a reč samozrejme došla aj na sumce, pretože keď sa s niekým bavíte o strašidelných rybárskych historkách, zákonite musí prísť reč na sumcov. Začal som si o týchto rybách čo-to zisťovať a miestami som až nevychádzal z údivu.

Napriek husto-prísnej téme som začal písať až v apríli 2018. Ako to už u mňa býva, samotný akt písania trval krátko, ale proces úprav bol stokrát dlhší. Všehovšudy, sorry za čechizmus, som mal hotové až za rok. Výsledkom bola poviedka majúca 35.000 znakov. Striedavo som uvažoval, kde ju publikovať, kto by o čosi také mohol mať záujem. Trochu som bol znepokojený z toho, či si niektorí čitatelia nebudú myslieť, že je to remake Bagroviska, ale proste chuť napísať o sumcovi bola príliš veľká na to, aby som to riešil. Po tom, čo všetko som sa o sumcoch dozvedel, som si povedal, že o nich skrátka MUSÍM niečo napísať, inak by som sa spreneveril svojmu hororovému Ja.

Ide tým pádom o ďalšiu z mojich hororových poviedok so zvieratami (Bagrovisko, Stádo, Prasa, Na chvíľu zhmotnené šialenstvo).

Logicky mi časom napadla možnosť ponúknuť Rybačku časopisom venujúcim sa rybárstvu. Zaskočilo ma, že mi odpísali všetky. Bodaj by si z nich vzali príklad slovenské (a čo viem, tak aj české) knižné vydavateľstvá, ktorým môžete poslať desať rukopisov a nenapíšu vám ani „čau, nie“. Nakoniec sa z tejto plodnej komunikácie vydestiloval časopis Poľovníctvo a rybárstvo, ktorý poviedku publikoval v roku 2019 v augustovom čísle.

Internet znesie veľa, ale tlačené periodiká si nemôžu dovoliť niektorý typ luxusu a medzi ne patrí šetrenie priestoru. Šéfredaktor mi povedal, že by do toho šli, ale pod podmienkou, že ju skrátim.

Z 35.000 znakov.

Na 5.000.

Čože????

Asi aj tým z vás, ktorí ste matematiku na škole nemali radi podobne, ako ja, je jasné, že je to nie podstatné skrátenie. To už môže byť za istých okolností masaker. Po pár dňoch úpenlivého uvažovania mi však docvaklo, že je tam istý vzorec, podľa ktorého ak budem postupovať, vydestilujem z dlhej poviedky skrátenú, špeciálne mäsitú verziu. A samozrejme dobrú, lebo kebyže je zlá, tak do toho nejdem.

Výsledok už musíte zhodnotiť vy. Čo sa mňa týka, som spokojný, ale dodávam, že v budúcnosti určite dôjde k situácii, kedy nastane ten správny čas na publikovanie pôvodnej, dlhej verzie (napr. sa v nej mihne alkoholický klaun Kody z mojej staršej poviedky Mrtví klauni nepijí, ktorú som v roku 2018 napísal s Honzom Vojtíškom do knihy Sešívance). Najbližšie roky sa to ale určite nestane.

..............................................................................................................................................

kontaktE-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Facebook (požiadajte o priateľstvo): Ivan "tron" Kučera

..............................................................................................................................................