Keď som si v ďalekom praďalekom roku 2005 kúpil geniálny komiks Dracula: Skutočný denník Jonathana Harkera, ktorý v Čechách vydal Netopejr, ani vo sne mi nenapadlo, že mi o 12 rokov neskôr toto vydavateľstvo vydá poviedku. A predsa sa stalo. Konkrétne v zbierke Ve špatný čas na špatném místě.

„S chlapmi prišiel aj laborant s perfektne vybaveným stanom. S láskavým zvolením jeho rozkladajúcej mŕtvoly sa hrbím nad mikroskopom. V noci niečo obchádzalo tábor. Keď som tam namieril baterku, ušlo to. Svitá. Najbližšiu noc založím ohne; nech už to bolo čokoľvek, prichádza to v noci a bojí sa to svetla.“

Niektoré tradície sú strašné. V hlbokej minulosti na Slovensku bola dedinka v zovretí hlbokých lesov, v ktorých údajne okrem ľudí žili aj tajuplné bytosti s krvilačnými chúťkami. Medzi nimi a dedinčanmi panovala zmluva o vzájomnom neútočení, podmienená tým, že raz za čas sa dieťa so záhadným obsahom košíka vybralo do hory, aby...

Obchádza na Vianoce zákaznikov zbavené benzínové čerpadá, hľadá v nich dievčenskú obsluhu, čaká na prvú príležitosť a potom udrie. Tvrdo, zabijacky, nekompromisne, úchylne a riadne krvavo. Enzechštejn po ňom pasie už nejeden rok, ale príde včas, alebo si to znova odnesú nevinné životy dvoch sexi dievčat?

Drsný policajt z bratislavskej kriminálky vyráža v ústrety snehovej búrke. jeho cesta vedie do dediny stratenej v zasnežených lesoch. Dokonale odtrhnutej od civilizácie. V ktorej zrejme miznú ľudia. Ako s tým súvisí príchod hmly, o ktorom všetci obyvatelia tak často rozprávajú?