Vozňovisko – gigantický cintorín vlakov. Zároveň svet obývaný ľuďmi na úteku – či už pred sebou samými, alebo pred zákonom. Boja sa len búrok, lebo keď prší, Vozňoviskom sa túla temné zlo unášajúce ľudí, ktorých už nikto viac nevidí. Práve na toto prekliate miesto dorazila na protidrogový záťah dvojica drsných týpkov z kriminálky. A z neba začnú padať prvé kvapky.

V decembri 2016, len pár hodín po mojich narodeninách, som v Brne krstil svoju zbierku Obchádza nás temnota , vydanú Hydrou. Presnejší výraz by však mal byť „MAL som krstiť“, pretože som sadol na zlú šalinu a išiel som opačným smerom. Inak som ale veľmi inteligentný.

Nakoniec som sa ale predsa len dostavil, rozdal som nejaké tie podpisy a behom niekoľkých dní som dostal z Hydry echo na zaujímavý projekt, ktorý do budúcnosti chystala. Išlo o antológiu poviedok, ktorú mi charakterizovali ako „teror na koľajniciach“. Každý príbeh musel súvisieť so železnicou, vlakom, koľajnicami atď.

Začal som teda premýšľať. A premýšľať. A premýšľať. Proste, premýšľal som veľmi dlho.

Jednou z prvých vecí, ktorá mi napadla, bola tá, že mnohí oslovení autori sa to zrejme bude snažiť poňať „podľa očakávaní“. Zadanie je jasné (železnice) a tak každý umiestni dej do vlaku. Hovoril som si, že jednak toto ma moc nezaujíma a jednak som sa už na samom začiatku chcel od kolegov odlíšiť. Zostať verný zadaniu, ale poňať to inak.

A tak som vymyslel Vozňovisko – obrovské odkladisko starých, dávno nepoužívaných (a nefunkčných) vagónov, vlakov, električiek. Miesto, kde nenájdete ANI JEDEN funkčný vlak, ale zároveň sú ich tam desiatky, stovky. Miesto zmaru, smútku, ticha a dezilúzie, ako vystrihnuté z post-apokalyptického sveta, umiestnené na okraj Bratislavy. Miesto, ktoré je síce strážené SBS-kou, ale napriek tomu to v ňom žije. Kriminálnici, feťáci, zločinci, bezdomovci, prostitútky, ľudia na úteku, či už pred zákonom, alebo pred samými sebou.

Lenže aj oni sa niečoho boja. Letných búrok. Koluje medzi nimi totiž legenda o niečom, čo prichádza s dažďom a vtedy to unáša ľudí. Zbožňujem urban legend a tak tom jednu stvoril.

Ďalšou zvláštnosťou boli hrdinovia. Dvojica týpkov z kriminálky, Robo a Mitaš. Ich slovník je od prvých momentov vskutku... chvíľka zamyslenia autora... vulgárny. Jemne povedané. VEĽMI jemne a mimoriadne diplomaticky povedané. Ku koncu písania som bol sám sebou zaskočený, aké vulgárne to je. Vedel som však viacero vecí. Napríklad to, že títo ľudia sa medzi sebou tak bavia. Toto proste nie je Derrick. Nešlo teda o žiadnu trápnu samoúčelnosť.

Vedel som tiež, že mi nadmerné množstvo nadávok a iných vulgarít môže skomplikovať umiestnenie do zbierky. Predsa len, kto bude riskovať TOĽKO nadávok pokope?

Ale hlavne som vedel jednu podstatnú vec – že to nesmiem scenzurovať. Jasné, dve tri nadávky by som mohol dať preč, ale zostalo by tam ďalších 458, takže aký by to malo zmysel? Alebo dať preč všetky alebo to nechať v pôvodnom stave a čakať, čo sa stane. Po autocenzúre som však netúžil. V minulosti som už od sexu a nadávok scenzuroval jednu svoju vlastnú poviedku a zostal z nej smutný hybrid. Ani taký, ani onaký. Proste nijaký. A to je vždy najhoršie. Niečo také som už nemienil dopustiť a to i za cenu nepublikovania v zbierke (ktorá vtedy niesla pracovný názov Hrôza na koľajniciach).

Takže ma prekvapilo, že sa Hydra Vozňovisko nakoniec rozhodla vziať bez cenzúry. Ohľadom zjemnenia slovníka Roba a Mitaša nepadol ani jeden jediný návrh. Tým pádom máte dočinenia s určite najvulgárnejšou poviedkou roka. Napísať to ale inak by bol podvod. Daný slovník sa k daným postavám hodí, je potrebný.

Okrem nadávok som sa bál ešte ďalších dvoch vecí.

Prvá. Vozňovisko bolo dlhé. V samotnej zbierke zaberá solídny priestor 39 strán a patrí k najdlhším poviedkam. Hydra si mohla povedať, že radšej vyhodí dlhé Vozňovisko a dá namiesto neho dva kratšie texty. No zároveň som vedel, že to nie je typ príbehu, ktorý sa dá nejako extrémne orezávať. Všetko v ňom má svoje miesto. Možno by sa dali dať preč dve tri strany, ale určite nie desať. Uvažovať o veľkom skrátení nemalo význam.

Druhá. Hydra je vydavateľstvo, špecializujúce sa prevažne na sci-fi a fantasy. V menšej miere na horor. To však bola otázka dňa: je Vozňovisko horor? Pretože sci-fi, ani fantasy nie je na 100%. Odpoveď na túto otázku je komplikovanejšia, ale verím, že nakoniec takmer každý uzná, že JE to horor, lebo horor má veľa podôb.

Na tejto poviedke ma baví, že sa začína ako buddy movie Shanea Blacka. Srandičky, hlášky, vzájomné doberanie sa dvoch parťákov z kriminálky. Postupne ale slučku uťahujem a to nielen okolo ich krkov, ale aj okolo krku nebohého čitateľa. A zrazu sa to zlomí a na rad prichádza krik, krv, smrť a beznádej. Aspoň teda také boli pôvodné plány, dúfam, že sa mi podarilo zhmotniť ich. Ak nie, tak nie.

Zaujímavé je, že kým Obchádza nás temnota sa krstila pár hodín po mojich narodeninách, tak Vozňovisko je v zbierke v poradí ôsme – a ôsmeho (júla) mám meniny. Pýtam sa, je to náhoda?

Koleje smrti obsahujú 12 poviedok, siahajú do fajnovej dĺžky 392 strán a okrem úvodného slova hororového machra Honzu Vojtíška, môjho Vozňoviska a jeho poviedky v knižke nájdete aj texty od Marka E. Pochu, Lenony Štiblárikovej a Kataríny Soyka (dotyčné tri osoby sú spoluzodpovedné za zostavenie tejto antológie), ďalej Anny Olejárovej, Martina Paytoka, Michaely Merglovej, Ivany Molnárovej, Jaroslava Lupečku, Františky Vrbenskej a Haniny Veselej. O obálku sa postaral Martin Cuco Luciak.

Koleje smrti si môžete kúpiť napríklad na Martinuse alebo na MegaKnihách a následne ich hodnotiť + komentovať na Databáze kníh.

Poviedka nakoniec uverejnená (zo strany Hydry neprišiel návrh na vymazanie ani len jednej jedinej nadávky) a krst (na Comics Salóne v Bratislave dňa 22. 9. 2018) úspešne stihnutý. Takže happyend? Ako pre koho. Pre obyvateľov Vozňoviska určite nie.

Recenzie, názory, komentáre, články na nete:

„Vynikajúca vec, plná expresívnych výrazov, bez ktorých by ale dej nebol taký šťavnatý a navzdory situácii, v ktorej sa hrdinovia ocitli, istým spôsobom humorný.“ ENA ADAMCOVÁ, FANDOM.SK (celá recenzia)

P.S. - Dvojka sa bude volať Šrotovisko.

P.S. 2 - Žartujem.

P.S. 3 - Možno.

..............................................................................................................................................

kontaktE-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Facebook (požiadajte o priateľstvo): Ivan "tron" Kučera

..............................................................................................................................................