Rok 2015 bol skutočne ukážkovo biedny, dal som von len Na chvíľu zhmotnené šialenstvo. Zdalo sa ale, že to bol iba dlhý nádych pred dlhým ponoreným do temných, hlbokých vôd, v ktorých žijú nebezpečné tvory. Rok 2016 bol totiž, čo sa mojej aktivity týka, presným opakom roka 2015.

Spomínate si na benzínovú pumpu z poviedky Padla hmla, kde mladému policajtovi starec za pokladňou poradí, kadiaľ má ísť, aby sa dostal do cieľa svojej cesty? Jasné, že nie, Padla hmla dodnes nikde nebola publikovaná, prvý raz sa s ňou stretnete až v zbierke Obchádza nás temnota. A nebude sama. Premiéru si odbaví aj kúsok Mŕtvi klauni nepijú, stvorený s jedným z najvýraznejších českých hororových autorov Honzom Vojtíškom (antológie Z druhej strany a Útočisko).

Ponurá jeseň a temná zima sú dokonalé, ideálne podmienky pre horor. To však ani len netušil hlavný hrdina mojej poviedky Mrznúci dážď, ktorý sa vybral z mesta do divočiny. Na Vianoce. Vyčistiť si hlavu a rozhodnúť sa v meditatívnom tichu, čo ďalej so životom. Ale až také meditatívne ticho tu nebude; staré slovenské povedačky majú základ v realite a práve mu ožívajú rovno pod nosom. A on možno už žiadny život mať nebude...

V Obchádza nás temnota (cca leto 2016) by ste mohli nájsť okrem mojich hororových, trilerových a mysterióznych poviedok aj jednu atypickú. Post-apokalyptický survival triler o snajperovi, ktorý blúdi zničeným svetom nie príliš vzdialenej budúcnosti. Hoci by hororoví autori nemali písať sci-fi, čo v praxi dokázalo pár fakt dosť strašných sci-fi diel Stephena Kinga / Richarda Bachmana, neodolal ...

Niekedy to tak býva, že po úrodnom roku príde rok, kedy krachuje jeden poľnohospodár za druhým a inak to nebolo ani u mňa. Síce som nekrachoval, ale po vcelku plodnom roku 2014 (Lesy, 66 + 6 hororov v 100 slovách, Kamionista) prišiel rok minulý a v ňom som publikoval len jednu poviedku (aj to „iba“ Na chvíľu zhmotnené šialenstvo, ktoré už v minulosti raz publikované bolo). S rokom 2016 to spočiatku vyzeralo všelijako, ale postupne sa veci usadili a výsledkom je toto: