„Boli sme si príliš podobní, Gina. Obaja príliš cholerickí, obaja príliš tvrdohlaví, obaja príliš opojení sami sebou a oboch nás nepokoj príliš hrýzol vo vnútornostiach. Napriek tomu som si vždy myslel, že nakoniec skončíme spolu. Ale nie takto. Toto je duša mojej mŕtvej priateľky. Bola mojou priateľkou. Spoluaktivistkou. Spoluobžalovanou. Milenkou. Sokom. Zahorknutým nepriateľom. A teraz je mŕtva a ja som strážcom jej duše. Boh vie, že som na veľkú zodpovednosť zvyknutý. Dojednal som niekoľkomiliónový obchod. Zodpovedám za životy ľudí, za osud celých komunít. Ale za niečo takéto nikdy. Keď dostojím svojim záväzkom, Ginina duša konečne nájde pokoj, ktorý si zaslúži. Keď to poseriem... keď to poseriem, bude navždy stratená. A pribudne ďalší duch, ktorý ma bude chodiť po nociach strašiť. “ s. 82 – 83

Pôvodne to mal byť krátky status na FB. A stalo sa z toho toto. Odseky pribúdali a spájali sa do celkov a zrazu som mal pred sebou 6 strán textu, mapujúceho obdivuhodnú, no zároveň nešťastnú a svojím spôsobom veľmi smutnú až tragickú cestu muža, ktorý možno neustál, že sa stal z obyčajného človeka tvárou Hollywoodu. Tým pádom sa od neho čakali veci, o ktorých v dobách neúspechu sníval, ale potom zistil, že radšej nikdy nemal chcieť, aby sa zhmotnili, pretože peniaze nie sú všetko. Zistil to trpko, bolestivo a na vlastnej koži. Kde je dnes Jim Carrey? Bude raz tam, kde bol v dobách svojej najväčšej slávy? Chce tam vôbec byť? A chceme ho tam my?

Poučenie na úvod: stať sa manželom, to nie je len tak. Nie je to žiadna sranda. Obnáša to aj zásadné, nepísané pravidlá, ktoré je lepšie dodržať, než sa im vyhnúť. Jedným z najdôležitejších je oboznámiť svojho životného partnera... so svojimi obľúbenými filmami. Aj to je dôvod, prečo som si Sunshine pozrel asi po 15. raz v živote. Ale nie jediný. Je tu ešte jeden. Som na ňom závislý.

Hoci je už za nami americká premiéra žraločieho survivalu The Shallows, v ktorom o život (paradoxne kúsok od pevniny) bojuje polonahá manželka Ryana Reynoldsa proti žralokovi, v našich vodách snímka dodnes nemala premiéru. Jeden filmový server uviedol, že snímka má síce výborné kritiky, ktoré o nej hovoria ako o najlepšom žraločom projekte od Čeľustí (1975), ale pri zázrakoch á la Sharknado 2 to o ničom nevypovedá.

Pôvodne to mal byť krátky komentár na mojom FB a nakoniec je z toho 4-stranová recenzia ako z najlepších dôb Recenzií.org. Čakali sme dlho na adaptáciu knihy Stephena Kinga a nakoniec sme sa dočkali tohto... tohto... tejto, ehm, tejto veci. „Myslel som, že nočné mory odídu, keď človek vyrastie.“ – „Nie. Vyrastú tiež.“