Vo svojej dobe boli niekým, tá doba je ale preč a je veľmi otázne, či sa vráti. V niektorých prípadoch. V iných prípadoch je už len tá predstava čistým sci-fi. Dennis Rodman, režisér Utečenca, Gregory Goblit, Barry Sonnenfeld a istá Julia Roberts. Poďte sa troška zdeprimovať a začítajte sa do článku o ich trpkom konci.

Dennis Rodman

Akoby to bolo predvčerom. Mal som násť a z PNS som si s nadšením, ako veľa krát predtým a veľa krát potom, niesol českú Cinemu. Krásne lesklú a voňajúcu obálku zdobil Jean-Claude Van Damme s neuveriteľnou parochňou. Hoci sa písal rok 1997 a svet vďaka trikovo revolučným možnostiam začal patriť úplne inému typu filmovej zábavy, ešte stále doznievali 80. roky. Nebolo ničím výnimočným vedľa inovatívnych vecí ako Jurský park, Nebezpečná rýchlosť, Twister a T2 natrafiť v kine na Prepadnutie v Pacifiku. Alebo na film s Van Dammeom. Ako bolo buddy movie Double Team (u nás Zdvojený úder, asi sa snažiac parazitovať na staršom Van Dammeho hite Dvojitý zásah). Bola to svojím spôsobom super doba, no JCVD nikdy nebol mojím extra miláčikom a tak som si americký debut vietnamského režiséra Tsui Harka nechal ujsť. Neskôr som si ho ale zohnal na originálnej videokazete, čo vypovedá o mnohom, ak nie o všetkom.

Produkcii v tom filme prišlo strašne vtipné spojiť dokopy belgickú pumu a brutálneho amerického basketbalistku Rodmana. Ten sa preslávil okrem športových výsledkov i šialeným vzhľadom. Ak necháme bokom dva metre (a jeden centimeter), ktoré ostro kontrastovali s Van Dammeho 177. centimetrami, bol tu neprehliadnuteľný účes, tetovania, držka a piercingy. Zjav, aký sa len tak nevidí. Zhmotnený exot a pošuk. Vo filme to fungovalo báječne. Bolo radosť pozerať sa na takú zohratú dvojicu.

Pred filmovou kamerou sa Dennis objavil o rok skôr v basketbalovej komédii s Whoopi Goldberg Eddie, slušne rozbehnutá herecká kariéra ale nemala dlhé trvanie napriek tomu, že producenti sa snažili kuť železo zahorúca a Rodmana, ktorého svojrázny výkon bol vo všeobecnosti hodnotený veľmi dobre a na vysokej zábavnej úrovni, sa pokúsili pretlačiť do ďalších hitov. Bohužiaľ, bez spoločnosti zavedených tvárí nemal šancu. Béčko Simon Sez, ktoré nám bezradne spadlo do náručia dva roky po Double Teame, bolo svojho času vnímané tak trocha ako spin-off obchodníka so zbraňami Yaza, jeho skvelej postavy z Double Teamu (hoci oficiálne šlo o úplne inú rolu). Ale ani omylom to nestačilo.

Nestačil ani televízny životopis z roku 1998 Príbeh Dennisa Rodmana, o ktorom väčšina ľudí na planéte Zem dodnes nevie, že existuje (a v ktorom ho hral Dwayne Adway – nie, ani ja ho nepoznám). Potom prišlo ešte pár nepodstatných, okamžite zabudnutých céčok a hosťovaní v seriáloch a to bolo všetko. Namiesto filmovej kariéry ho po oficiálnom ukončení športovej čakala kariéra bulvárnej hviezdy. Kontroverzné návštevy Kim Čong-una a niekoľko búrlivých manželstiev (to s Carmen Elektrou vydržalo niekoľko dní). Dennis bol priveľký zjav a s filmami to nemyslel vážne. Bola to vlastne len taká zastávka. Prestávka. Alebo čo. Dnes už od neho filmoví fanúšikovia neočakávajú absolútne nič. Ani on od nich.

Barry Sonnenfeld

To Barry to myslel s filmami vážne. Nie síce až tak, ako iný Barry, seriózny a vážny Levinson, ale to, že Sonnenfeldovi viac vyhovovali komédie ešte neznamená, že je menejcenný, než režisér Rain Mana a Spáčov.

Niekdajší kameraman (Zbytočná krutosť a Zmätky v Arizone jeho spolužiakov Coenovcov, komédie Veľký či Vyhoď mamu z vlaku, desivý kingovský triler Misery nechce zomrieť) dostal v 90-tych rokoch chuť režírovať. Za debut si vybral adaptáciu čierno-bieleho seriálu Addamsova rodina. Úspech bizarnej snímky, audiovizuálne pripomínajúcej to najlepšie z Tima Burtona, sa do dvoch rokov a dvoch dní dočkal sequelu. Potom Christina Ricci vyrástla a Raul Julia zomrel, Barry to s trojkou vzdal a radšej v roku 1995 ponúkol adaptáciu Tarantinovho obľúbenca Elmorea Leonarda Chyťte ho! (na dvojku Buď cool sa vybodol).

Ale asi mu bolo ľúto za vizuálne výraznejšími titulmi a tak sa vrhol na adaptáciu komiksu Muži v čiernom. Pôvodne temnú predlohu pretavil do neškodnej, rodinnej, spielbergovskej (ten to aj produkoval) trikovej komédie s nesúrodou dvojkou Smith/Jones. Páni sa následne vrátili ešte dva razy. Zakaždým šlo o hity, lenže vinou neúmerne vysokých rozpočtov a honorárov nie až o také, o aké by šlo, ak by sa uskromnili. Nečudo, že štúdio po trojke začalo koketovať s obskúrnou myšlienkou sériu spojiť so sériou Jump Street (fakt) a odmietlo investovať prachy do štvorky (v ktorej mal Tommyho nahradiť trojkový Josh Brolin, ale nakoniec z toho bolo to, čo u Shiu LaBeoufa v Indiana Jonesovi 4 a Jeremmyho Rennera v Mission: Impossible).

V roku 1999 prišiel prvý Barryho pokus zničiť si kariéru – peklo a jeden z najhorších prepadákov desaťročia Wild Wild West. Film taký zlý, až o ňom Kevin Smith začal hovoriť legendy. Barry sa pokúsil ozdraviť dialógovou komédiou o Veľkých problémoch. Môj obľúbený kúsok. To sa ale nedá povedať o zúfalom štúdiu, nakoľko snímka pojednávala o bombách v kufríkoch, čo bola po 11. septembri vskutku delikátna záležitosť. Nasledovala bieda s Robinom Williamsom Rodinná dovolenka a iné nešťastia, potom sa zabudol v pár seriáloch a následne sa možno definitívne zničil pilotom k seriálu Policajt z Beverly Hills. Že ste pilot nevideli? Ani seriál? To nikto. Až na pár nešťastníkov, ktorí vyhodnotili situáciu ako až do takej miery katastrofálnu, že pilot bol zavretý do trezoru a seriál nevznikol. Čítanie o tejto kauze je celkom zábavné, ale pre Barryho asi nie. Tento rok sa pokúsil vrátiť na výslnie Deviatimi životmi pána Fúzika, v ktorých sa sériový vrah z trileru Davida Finchera Sedem premenil na kocúra.

Barry vo filmoch rád hrá cameá (v Mužoch v čiernom 2 hlava rodiny, do ktorej bytu vpáli Smith s Jonesom a vyjavení majitelia zistia, že obývačka je v skutočnosti tajnou zbrojnicou) a raz za čas produkuje (Päť lupičov a stará dáma, Vesmírni opičiaci). Kombinácia čierneho humoru, štylizovaných postáv a výrazného audiovizuálneho štýlu sa postarala o to, že tento svojím spôsobom nasledovník Tima Burtona dostal vlastných nasledovníkov. Najvernejšie sa to podarilo asi zasnenému Bradovi Silberligovi v Rade nešťastných príhod (ktoré Barry „náhodou“ produkoval a producentsky dozerá aj na seriál, ktorý uvidíme tento rok alebo začiatkom budúceho).

Barry sa určite pokúsi vrátiť na výslnie a samozrejme sa mu to môže podariť. Stačí jeden trhák a znova bude v kurze. Po sérii prepadákov a čudných filmov ale rozhodne má sťaženú situáciu a bohvie, čo mu z nej nakoniec vylezie. Necháme sa prekvapiť, hoci sa nám ktovieako nechce a je nám to vari azda i tak trocha (dosť) jedno.

Gregory Hoblit

„Kto?“

„Gregory Hoblit.“

„Kto???“

„Gregory Hoblit!“

„Hobit? Ten film?“

„HOBLIT DOBOHA!“

Nuž, meno možno ozaj niektorým divákom veľa nehovorí, ale stačí spomenúť názvy filmov, ktoré režíroval a sme doma. V Prvotnom strachu nám dal Edwarda Nortona (čo ale niektorí z nás dnes mierne ľutujú) a finálny twist, Hartovu vojnu nakrúcal v Čechách s Bruceom Willisom a vtedy začínajúcim Colinom Farrellom a mnohí nedajú dopustiť na jeho časovku Frekvencia a na zaujímavý, hoci nakoniec dosť domrvený mysteriózny triler s Denzelom Washingtonom, Johnom Goodmanom a Donaldom Sutherlandom Anjel smrti. Spomínate? No vidíte. Žiadne špičky ani kulty, klasiky, legendy či nedajbože vizionárske diela, to ozaj nie. Ale remeselne zručne nakrútené oddychové napínavé trilery? Ale hej, prečo nie.

A čo stalo? Nikto nič nevie. Po Hartovej vojne si dal 5 rokov prestávku, po ktorej nás neohúril trilerom Fraktúra (nie, nejde o sequel Frekvencie) s Anthonym Hopkinsom a Ryanom Goslingom. Nič moc. Následne sa prekvapivo poponáhľal a už v roku 2008 kiná uviedli rutinný triler Smrť v priamom prenose, spoliehajúci sa predovšetkým na atraktívnu milfku Diane Lane. A odvtedy? Odvtedy zasa nič, ak nerátam zabudnutý upírsky seriál The Strain Guillerma del Tora.

Andrew Davis

Ďalší zručný remeselník, ktorého filmy boli nominované na viacerých Oscarov. Bývalý kameraman (horor Mansion of the Doomed alebo kriminálka s Mattom Dillonom Over the Edge). V 80-tych rokoch sa preorientoval na réžiu. Nakrútil akčné béčko s Chuckom Norrisom Zákon mlčania a horor Campsite Massacre, ale najviac zabodoval v roku 1988, keď stál pri hereckom debute budúcej akčnej hviezdy menom Steven Seagal Nico – Viac než zákon. Páni si spoluprácu zopakovali hitom Prepadnutie v Pacifiku (kde Andrew proti Stevenovi postavil Tommyho Lee Jonesa, s ktorým sa pre zmenu spoznal počas nakrúcania Eskorty z roku ´89).

Prepadnutie v Pacifiku sa dočkalo vlakového sequelu, tomu (a ďalšej spolupráci so Seagalom) sa však už Davis vyhol. Zrejme nemal za potrebné obzerať sa za svojimi béčkarskými začiatkami. V roku 1993 totiž nakrútil jeden z najúspešnejších akčných trilerov desaťročia, kultového Utečenca na motívy staršieho televízneho seriálu. V titulnej úlohe sa zaskvel Harrison Ford a proti nemu stál, znova, Tommy Lee Jones a to paradoxne napriek tomu, že obaja hrali kladné postavy. Utečenec bol nominovaný na krásnych siedmych Oscarov, z toho jednu nomináciu (Jones za podpornú rolu) úspešne premenil na zlato. Aj on sa dočkal sequelu (či skôr rip-offu). Aj tomu sa Davis otočil chrbtom.

Mohol všetko... a vybral si tupú ekologickú blbosť s Keanu Reevesom a Morganom Freemanom Reťazová reakcia. A komédia s Andym Garciom v dvoj-úlohe Steal Big, Steal Little? O tej mnohí ani nevedia, že existuje. Síce si následne pomohol vydarenou Dokonalou vraždou s Michaelom Douglasom, kde dal kvalitnú rolu Viggovi Mortensenovi tesne predtým, než ho Peter Jackson obsadil do úlohy Aragorna v Pánovi prsteňov. Ani to však nestačilo a už svojím nasledujúcim filmom sa ZNOVA znemožnil. Konkrétne šlo o Chladnú pomstu. To je ten zabudnutý prepadák, v ktorom hral Arnold Schwarzenegger požiarnika. Pamätáte? Nevadí, ani ja nie. Diery (so) Sigourney Weaver prešumeli hlboko pod diváckym radarom a Záchranári s Costnerom neboli zlí, ale ani prehnane dobrí. A to bol už rok 2006. A odvtedy čo robil Andrew Davis? Odvtedy Andrew Davis nerobil nič. Vytratil sa. Ale tak, že úplne. Dole klobúk, to sa málokomu podarí.

Julia Roberts

„No ty si sa s koňom zrazil!!!!!“

Taká je možno prvá reakcia niektorých čitateľov (čitateliek? Osobne nepoznám žiadneho chlapa, ktorý by mal túto herečku rád.), keď uvideli, že v článku s odpísanými tvárami sa nachádza jedna z najväčších hviezd Hollywoodu 90. rokov. Ale trvám si na tom, že Julia je dávno zlikvidovaná, len si to neuvedomila a ani niektoré jej hardcore fanúšičky si to ešte neuvedujú. Julia nikdy nebola príliš kvalitná herečka (na tom si trvám napriek tomu, že bola štyri krát nominovaná na Oscara, z čoho raz sošku získala) a to ju dobehlo teraz, kedy má na krku päťdesiatku a jednoducho sa už nemôže spoliehať na dievčenský prirodzený šarm z Pretty Woman, pretože ho nemá.

Iste, môže sa stať (a zrejme sa aj stane), že skôr alebo neskôr sa spamätá a prikývne na hlavnú (alebo kľúčovú vedľajšiu) úlohu v malom, nezávislom alebo aspoň kvázi nezávislom filme. Ideálne v horko sladkej melodráme, v ktorej niekto dôležitý zomrie alebo „aspoň“ dostane vážnu chorobu. Možno pôjde o road movie. Aj Eddie Murphy bol mega-hviezdou, potom skončil v prepadákoch až každého prestal zaujímať, ale tento rok prijal peknú rolu v Mr. Churchovi a zasa je na chvíľku v kurze. Nedajme sa však pomýliť, ak aj najzbožňovanejšia kráľovná romantík 90. rokov prijme podobnú rolu (resp. ak bude mať šťastie a niekto sa nad ňou zľutuje a vôbec jej ju ponúkne), nebude to návrat na výslnie, ale iba dočasný comeback, ktorý ako u Mickeyho Rourkea po pár dobrých rokoch a filmoch skončí a bude nasledovať ďalší tvrdý pád na dno.

Pritom v 90. rokoch by ste skutočne dlho hľadali väčšiu hviezdu, ako bola ona. Po bezstarostnom Pretty Woman sa nebála koketovať s vážnejšími žánrami (Prípad Pelikán) a v roku 1990 sa objavila v horore Hráči so smrťou po boku ďalších vtedajších nádejných „budúcich hviezd Hollywoodu“ (Bacon, Platt, Baldwin, Sutherland). Z nich nakoniec dopadla najlepšie, aspoň čo sa honorárov týka. Hrať však lepšie vedeli ostatní, pravda až na Willliama Baldwina, ale to asi netreba pripomínať. Prachy proste nie sú všetko, Julia. Nikdy neboli a ani nebudú.

Na čo v 90-tych rokoch siahla, s tým mala úspech. O sile jej vtedajšej charizmy ostatne vypovedá úspech dnes tak banálne a rutinne sa javiacich projektov, ako boli Zomrieť mladý či Noci s nepriateľom. Najviac ale bodovala v romantických komédiách (Nevesta na úteku alebo Nothing Hill, kde hrala tak trocha samú seba, ale aj tak si z filmu všetci najviac pamätáme britské uličky a interview Hugha Granta z konského časopisu, robiaceho rozhovor s hviezdou sci-fi trileru). Hoci sa Julia snažila byť strašne emancipovaná a všetkým neprajníkom ukázať, že žena v Hollywoode môže zaujať aj „sama“, paradoxne takmer v každom filme stála po boku výrazného chlapa (John Malkovich, Nick Nolte, Mel Gibson, Richard Gere).

Môže sa to zdať sexistické a neviem ešte aké, ale v skutočnosti je to história. 90. roky, hoci relatívne nedávne, sa niesli v znamení ponižovania. Kto bol v tom čase homosexuál, žena alebo černoch (alebo všetko dokopy), mohol rovno spáchať samovraždu. Juliin závratný úspech výrazne posunul vnímanie žien spoločnosťou na úroveň, ktorá mala dôstojnosť. Faktom ale je, že ako herečka nikdy nebola bohvieako dobrá.

Po roku 2000 bolo všetko na najlepšej ceste, aby sa i v tomto desaťročí stala najlepšou hviezdou Hollywoodu. Už na začiatku „nultých“ rokov získala Oscara vďaka Soderbergovej Erin Brockovich. Tomu následne zostala verná a spolu s ostatnými hviezdami kvôli nemu radikálne poľavila zo svojich finančných nárokov a zahrala si v Dannyho jedenástke a dvanástke. Už to ale nebolo ono. Starla, vkus divákov sa vyvíjal a preorientovával sa k herečkám, ktoré boli mladšie, šarmantnejšie a vedeli hrať. V posledných rokoch dosahovala komerčný úspech (keď už nič iné) aspoň vo „sviatočných“ romantických komédiách Garryho Marshalla, ten ale tento rok zomrel, takže...

kontaktE-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Ivan Kučera on Facebook