Pôvodne to mal byť krátky status na FB. A stalo sa z toho toto. Odseky pribúdali a spájali sa do celkov a zrazu som mal pred sebou 6 strán textu, mapujúceho obdivuhodnú, no zároveň nešťastnú a svojím spôsobom veľmi smutnú až tragickú cestu muža, ktorý možno neustál, že sa stal z obyčajného človeka tvárou Hollywoodu. Tým pádom sa od neho čakali veci, o ktorých v dobách neúspechu sníval, ale potom zistil, že radšej nikdy nemal chcieť, aby sa zhmotnili, pretože peniaze nie sú všetko. Zistil to trpko, bolestivo a na vlastnej koži. Kde je dnes Jim Carrey? Bude raz tam, kde bol v dobách svojej najväčšej slávy? Chce tam vôbec byť? A chceme ho tam my?

Jim Carrey je osobnosť hodná knihy. Od skrachovaného kanadského „nikoho“ (béčka, céčka, kuriozity a nezáživné televízne snímky - Peggy Sue sa vydala, Ľahké pozemšťanky s Jeffom Goldblumom, béčka s Clintom Eastwoodom Stávka na smrť a Ružový cadillac...) po celosvetovú mega-hviezdu prepisujúcu planetárne rekordy v honorároch (neskutočných 20 miliónov za jeden jediný film). Jimova povesť sa však nezastavila na „hviezda, ktorej snímky trhajú rekordy návštevnosti (Ace Ventura, komiksová Maska, Blbý a blbší, Batman navždy)“, ale pokračovala. Bohužiaľ. A kam? Do temných vôd, ktoré ju do značnej miery potopili. Myslím si, že za to môže i to, že Jim v sebe mal hlboko zakorenený pocit menejcennosti – som nikto a nemôžem sa stať slávnym. Nuž a keď sa ním stal, podľa očakávaní enormný tlak nevydržal a jeblo mu.

ZLATÁ ÉRA

Keď si to zrekapitulujeme, so šokom si uvedomíme, že doba Jimovej najväčšej slávy sa počíta snáď na ešte menej rokov, ako u Stevea Seagala. O tom si ľudia tiež myslia, že nakrúcal sto rokov samé hity, no pravda je úplne iná. Áno, Jim síce mal v hre trháky Ace Ventura 1 – 2, Batman navždy, Maska a Blbý a blbší, ale to všetko sa udialo behom DVOCH ROKOV!!! Potom to už s ním išlo dole kopcom. Občas sa objavil hit, občas to preložil prepadákom, ale faktom zostáva, že sláva rokov 1994/95 sa mu už nikdy nepodarila zopakovať.

Jeho sláva išla hore závratnou rýchlosťou. Hoci Ace Ventura a Blbý a blbší vznikli behom jedného roka, za prvý si odniesol 350.000, za Blbého a blbšieho už krásnych 7 miliónov a za dvojku Venturu rovných 15.

Keď dosiahol všetko, čo mohol (= obrovská tržba pre čoraz väčšie nechuťárne, z ktorých jednou z najveľkolepejších bol pravdepodobne „zadok nosorožca“ z africkej dvojky Acea Venturu – túto drsnú scénu tromfol až o 21 rokov neskôr Sacha Baron Cohen v Grimsby), začal sa nudiť. No namiesto letargie a stereotypného opakovania obdivuhodne začal skúšať nové veci. Výsledkom bolo niekoľko obdivuhodných „vážnych“ hereckých výkonov (Muž na Mesiaci o kontroverznom hollywoodskom komikovi Andym Kaufmanovi a jeho vulgárnom alter-egu Tonym Cliftonovi, agresívny príchod reality show predpovedajúca Truman Show, retro Majestic a nezabúdajme ani na roličku v Simonovi Birchovi podľa románu Johna Irvinga). Nečudo, že výsledky boli také dobré, veď okrem kvalitných scenárov, z ktorých bolo cítiť snahu mať vydarené dialógy a postavy, režírovali skúsení chlapi ako Peter Weir, Miloš Forman a v neposlednom rade Shawshank Frank Darabont. Preč boli doby Stevea Oedekerka a Toma Shaydaca.

Divákov to ale nezaujímalo. O čo lepší v (melo)drámach bol, o to viac ho ignorovali; fanúšikovia ho chceli vidieť v bláznivej komédii a keď sa dozvedeli, že to, čo práve ide do kín, nie je komédia, si návštevu rýchlo rozmysleli. A tí, ktorí ho nikdy nemuseli? Tí na jeho filmy skrátka taktiež do kina nešli, pretože v nich hral on. Nestačila im ani odborná kritika, ktorá Jima nominovala na Zlatý glóbus ako za Truman Show, tak za Večný svit nepoškvrnenej mysle, pričom za Muža na Mesiaci dokonca sošku získal. Nominovaný na Glóbus bol i za komediálne výkony v Maske, Grinchovi a Klamárovi, klamárovi.

Paradoxne, Cable Guy, za ktorého v roku 1996 získal rekordný honorár, stál za prd. Nielenže to nebola sprostá komédia, akú od neho všetci čakali. Nefungovalo to ani ako satira, ani ako čierna komédia (režírujúci Ben Stiller sa tým dodnes nikde nechváli). Dosť smutné u hviezdy, ktorá sa svojho času primotala k všetkému zaujímavému, čo sa v Hollywoode robilo (mimoriadne očakávaný batmanovský sequel trhákov Tima Burtona, trikovo relatívne revolučné efekty v Maske, ktorá v tejto kategórii bola nominovaná na Oscara).

Ešte v roku 1997 mal v hre trhák Klamár, klamár, ktorý robil so Shadyacom, s pomocou ktorého vytvoril už Acea Venturu (a neskôr Brucea, Všemohúceho). Za návrat ku komediálnym koreňom (jednoduchý scenár, jednorozmerné figúrky, výrazná mimika, neskutočné kecy a bláznivá gestikulácia) dostal nádherných 25 miliónov. Presne toto na ňom diváci milovali, ale už to akosi nebolo ono; predsa len, mal 35 rokov a v komédii začínal pôsobiť nepatrične. Teraz sa asi všetci 35-roční urazili. Zrejme si to plne uvedomoval. Bolo mu jasné, že takto to donekonečna a ešte ďalej nepôjde a tak nasledovalo spomínané „vážne“ (a vlažne prijaté) obdobie, po ktorého neúspechu Jimovi neostalo nič iné, len sa zúfalo vrátiť ku komédiám.

ANI NIE, ČLOVEČE

Doba sa ale zmenila. Prišli noví diváci a tých už bohvieako nebavilo sledovať v kine to, čo bolo v móde v temných 90. rokoch. Ja, moje druhé ja a Irena (od bratov Farrellyovcov, svojho času mu pomôžucich stať sa hollywoodskou jednotkou na trhu) totálne vybuchlo. Trhák Rona Howarda Grinch Jima síce načas zastabilizoval na hollywoodskom hviezdnom nebi, ale pod výraznou maskou mohol byť v podstate ktokoľvek (no dobre, Arnold Schwarzenegger asi nie) a úspech snímky sa dal vysvetliť skôr populárnou knižnou predlohou Dr. Seussa, než prítomnosťou ex-zvieracieho detektíva. Z inej doktorovej predlohy, Kocúra s Mikeom Myersom, sa stal prepadák, ale zelený chlpatý škrat bol jednak slávnejší, jednak mal film skúsenejšiu réžiu a na rozdiel od Kocúra sa mohol pochváliť veľkolepou vianočnou atmosférou, čo je takmer vždy predpoklad k peknej tržbe.

Z rovnakého súdka (síce trhák, ale je divné tvrdiť, že vďaka Jimovi, to platilo i o Zemeckisovej CGI Vianočnej kolede) bol aj vydarený Rad nešťastných príhod (momentálne daredevilovský Netflix nakrúca seriálové spracovanie, kde Jimovu rolu hrá Neil Patrick Harris). V tej dobe ešte bol milovaný vizuálne podmanivý Burtonov štýl a práve Rad nešťastných príhod sa ním mohol pochváliť... hoci ho režíroval Brad Silberling (ale v produkcii burtonovského Barryho Sonnenfelda). Režisérovi, ktorému kedysi brutálne zavraždili lásku, sa do krámku hodil maniakálny Jim, ktorý po afekt nikdy nešiel ďaleko. Rola šialenca, ktorý je ochotný pre dedičstvo urobiť čokoľvek, bola preňho ako stvorená, vrátane náročného maskovania/prezliekania.

Posledným Jimovým „regulárnym“ trhákom sa stala instantná jednohubka Bruce, Všemohúci s Priateľkou Jennifer Aniston. Vedľajší Steve Carell zaujal do takej miery, že následne dostal spin-off (z ktorého sa stal ohromný a najmä ochromujúci prepadák). S Carellom (podobným milovníkom improvizácie, akým bol Jim sám) sa následne Carrey stretol aj v Kúzelníkoch (2013), kde im nahrával Steve Buscemi. To už ale nikto do kina neprišiel.

VYDEDENEC

Jim začal pôsobiť ako čudák, ktorý sa pokúša o niečo, čomu diváci nechápu (nudné zvláštnosti Finty Dicka a Jane, Číslo 23, Yes Man). Otázny bol ako jeho biedny pokus o prechod do rodinných záležitostí s ponaučením (Pán Popper a jeho tučniaky) až po paradoxne presný opak (Kick-Ass 2). Jeho komediálne psie kúsky už nikoho ktovieako nezaujímali ani nebavili, čo sa prejavovalo na rapídne klesajúcich tržbách. Divácky záujem sa presunul na nové komediálne generácie v čele s Benom Stillerom (Frat Fack), Adamom Sandlerom a Judom Apatowom, od ktorého sa následne odtrhla frakcia okolo Setha Rogena. Z Jima sa stal (podobne, ako z Eddieho Murphyho) opustený a osamelý dinosaurus, od ktorého všetci bočia. Proste ako keby Hollywood nakrútil crossover Kobry 11 a Komisára Rexa.

A tak začal plniť stránky bulváru, čo nikdy nie je dobre. Zrazu všetci vedeli o jeho problémových vzťahoch a psychických problémoch. Počas nakrúcania Blbého a blbšieho sa zaľúbil do Lauren Holly a v roku 1996 si ju vzal za ženu. Manželstvo vydržalo iba jeden rok, pritom práve kvôli Holly sa rozviedol so ženou, ktorá ho podporovala v dobách, keď bol „nikto“. Melissu si vzal za ženu v roku 1987 a vychovali spolu jedno dieťa.

Smutné u človeka, z ktorého posadnutosti vyhýbať sa sequelom (až na Acea Venturu) si mnohí mohli (a mali) vziať príklad. Ak by hral v sequeloch hneď po vzniku jednotiek, dnes mohol mať na konte o X desiatok miliónov dolárov navyše. To on ale odmietol a tak sme sa namiesto plnohodnotnej Masky 2 dočkali Syna Masky (2005) s Jamiem Kennedym, namiesto Blbého a blbšieho 2 prequelu (2003) a namiesto Acea Venturu 3 detského pred-kračovania z roku 2009. V roku 2014 mu ale nezostávalo nič iné, ako povoliť a predsa len to skúsiť. Avšak ani Návrat Blbého a blbšieho (2014) nezaznamenal taký ohlas, aký sa očakával a v neposlednom rade mal dosť blbý scenár :-) Podobne na tom bol i druhý Správar (2013) s Frat Packom, v ktorom mal Jim cameo.

EPILÓG

Byť v koži Jima Carreyho by som skutočne nechcel, pretože tu a teraz je prakticky nemožné, aby sa niekomu zavďačil. Fanúšikovia, ktorí na jeho komédie chodili v 90. rokoch, sú dnes dospelí muži a ženy, ktorých proste nespláchnutý záchod z Blbého a blbšieho už skôr znechutí, než nostalgicky dojme. Ak by aj Jim chcel pokračovať v samovražednom nakrúcaní komédií, pôsobil by strašidelne, ako pôsobí každý päťdesiatnik, hrajúci sa na tridsiatnika. Môže sa vytratiť zo sveta filmu a predávať reality, ale to je blbosť. Možno spácha samovraždu ako iný pojašený šašo, ktorý bol v skutočnosti v hĺbke srdca smutným klaunom, Robin Williams. Ak by ale chcel ďalej hrať (čo by bolo fajn) a na samovraždu by nemyslel (čo by zrejme tiež bolo fajn), asi jediná možná cesta je definitívne sa preorientovať na vážne žánre. Ak na tejto ceste vytrvá, časom ho diváci zrejme začnú rešpektovať. Doteraz síce hral aj vo vážnych žánroch, ale skôr či neskôr zakaždým odskočil ku komédii. Na to síce má právo, ale sami vidíte, kam ho do doviedlo – do stavu nie príliš utešiteľného. I Robin Williams sa z nikoho stal milovanou mega-hviezdou a tvárou komédií, no časom zatúžil byť váženým a rešpektovaným dramatickým hercom. Ako Jim, i on bol v tých rolách perfektný, nakoniec ale aj tak zakaždým ušiel do „svojho“ žánru. Tým pádom diváci nevedeli, ako ho majú vnímať. Navyše, kým v drámach bol super, s nezadržateľne pribúdajúcim vekom bol v komédiách dosť o ničom.

Tak uvidíme. A to doslova - najnovšie v trileri True Crimes, v ktorom by mal ako bradatý spisovateľ pátrať po sériovom vrahovi. Z fotiek vyzerá úžasne.

kontaktE-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Ivan Kučera on Facebook