Pôvodne to mal byť krátky komentár na mojom FB a nakoniec je z toho 4-stranová recenzia ako z najlepších dôb Recenzií.org. Čakali sme dlho na adaptáciu knihy Stephena Kinga a nakoniec sme sa dočkali tohto... tohto... tejto, ehm, tejto veci. „Myslel som, že nočné mory odídu, keď človek vyrastie.“ – „Nie. Vyrastú tiež.“

Zvykli sme si, že v zombies flákoch (resp. spriaznených „infekčných“, kde síce nejde o tradičných živých mŕtvych, ale časom nás filmári naučili tieto filmy pokladať za jedno a to isté) býva len málokedy ozrejmený dôvod, prečo sa „to všetko“ deje. Občas áno (O 28 dní...), väčšinou nie (Romero).

Mne to nevadí – je pôsobivejšie, ak „zrazu“ prepukne peklo na Zemi, než sledovať nudný, nezaujímavý a únavne vysvetľujúci flashback o úniku vírusu z armádnych laboratórií.

U niektorých filmov to ale VADÍ. A toto je jeden z nich.

Odrazu sa každý telefonujúci zmení na agresívneho šialenca a začne brutálne vraždiť všetkých naokolo. Následne sa títo jedinci združujú do skupín, cez deň hľadajú nenakazených a útočia na nich a v noci spia a môžete do nich aj sekať sekerou a nezobudia sa (to aspoň tvrdia postavy, ale následne vidíme, ž niektorí sa zobudia, ehm), pričom z úst im vychádzajú pesničky. A aby nestačilo WTF hovadín, všetkých zrejme ovláda magor v červenej kapucni, ktorý sa nenakazeným ľuďom zjavuje v snoch. Chýba iba levitácia (v knihe bola), ale i tak je Cell natoľko hrozný, bizarný, absurdný a kuriózny, že každý normálny človek čaká vysvetlenie. Nejaké. Hocijaké! A nedočká sa.

Finále pri vysielači je vyložene strašné a mám pocit, že sa dosť mohutne pretáčalo. Nielen finále, ale aj zvyšok filmu, nakoľko nakrúcať sa začalo na jeseň 2013 a prvá fotka sa na svet dostala v lete 2014, no filmu samého sme sa dočkali až koncom jari 2016, takže je zrejmé, že sa „niečo“ stalo a o to niečo sa pravdepodobne postarali producenti John Cusack (zároveň hlavná hviezda filmu, čo je však pri terajšom renomé agenta v sandáloch z Con Airu dosť odvážne tvrdenie) a Xavier Gens (režisér Hraníc smrti a The Divide). Niekedy je pauza ubehnúca medzi poslednou klapkou a premiérou dlhá z dôvodu náročnej trikovej post-produkcie, ale to určite nebol prípad skutočne nie príliš trikového Cell. Potom čo? Potom tipujem iba klasika - produkcii sa proste nepáčilo, čo im predviedol režisér Tod Williams a tak sa pustila do pretáčok, pričom ale sama nevedela, čo tomu chýba, čo vystrihnúť, čo pridať atď. Mám si tipnúť? OK, tipnem si. Možno chcela dodatočne pritlačiť na pílu v krvavých momentoch, ktoré boli u režiséra perfektnej drámy Dvere v podlahe zrejme skôr na okraji záujmu, ak vôbec. Vo výsledku je tak film v dosť ostrom kontraste – na jednej strane drsnejšie momenty a oproti nim dosť civilné podanie (viď. „obyčajná“ pochmúrna jesenná výprava ošarpaných mestečiek a lesov, nad ktorými takmer už úplne prevzala nadvládu zima).

Film zlyháva a neodsýpa už od nezáživných úvodných titulkov a ani následná letisková masakra nemá nič do seba. Chýba šok z toho, čo sa deje (prebudenie apokalypsy sledujeme z pohľadu nič netušiaceho komiksového autora, ktorý len vytriešťa oči a občas sa strašne realisticky mrk mrk pobije s dvojmetrovým zombie kuchárom s nožom väčším, než je jeho hlava). Chýba údernosť, napätie, chýba skrátka všetko – vyzerá to ako nudný televízny film, do ktorého sa neprekvapivo dostal chlapík, ktorý má s kingovkami skúsenosti (mŕtvy brat z flashbackov Pri mne stoj! a naháňač ghost story z Izby 1408) a prekvapivo mu nahráva Samuel L. Jackson. Ten síce má už 67 rokov, ale už od Vyjednávača z deväťdesiateho ôsmeho vyzerá na 48, takže o to viac šokuje jeho tunajší starý výzor. Aj keď... Jacksonova prítomnosť vlastne nie je žiadnym prekvapením. Nejde o to, že i jemu zrejme bolo smutno za kingovkami (s Johnom sa stretol v Izbe 1408 ako riaditeľ hotela), ale o to, že hrá v každom druhom hollywoodskom filme, takže by bolo prekvapením skôr to, ak by v Cell nehral. Zrejme chcel mať vo svojom portfóliu ešte jednu kingovku, ale ak si bral za svoj vzor v tejto oblasti Morgana Freemana, ktorý tiež hral v dvoch, je Cell skôr druhou Pavučinou snov (ale nie až takou obludnou, aby bola vtipná), než druhým Shawshankom. To bez debaty, bejby.

Knihu si bohvieako nepamätám, úplne som ale na ňu bohužiaľ nezabudol, čo ma mrzí, pretože ide o jednu z najslabších vecí, aké King napísal. O jej sfilmovaní sa hovorilo od roku 2010, ak nie ešte dávnejšie, v prvopočiatkoch to mal nakrútiť majster Romero, následne Eli Roth. No a nakoniec z toho vzišlo toto... toto... čudo. Po mdlom začiatku, ktorý sa dá prežiť len tak-tak (ale rozhodne nie vďaka Cusackovmu život ohrozujúceho účesu), príde stred filmu, ktorý nie je úplne najhorší. Cusack aj Jackson sa snažia (ale že by podávali super výkony alebo že by mezdi nimi bola chémia, sa povedať nedá). Fajn je i Isabelle Fuhrman (Sirota) ako ich „spoločná dcéra“. Avšak čím bližšie sme k finišu, tým je to horšie – rádioví zombies sú proste taká chujovina, že by som skôr veril, že ich King stvoril v 80. rokoch, kedy bohato drogoval, než vo svojom čistom období, kedy sa už „upokojil“.

Zdá sa mi, že ani tvorcovia nevedeli, čo si s tým počať a prvá klapka padla len aby padla. Takže tu nič nedáva moc veľkú logiku, psychologické prekreslenie postáv nie je úbohé, ale na Oscara tiež nie, postavy nie sú nijako extra sympatické, zombies raz utekajú a potom sa len tak ponevierajú, šúchajúc topánkami meter za 10 minút. Zo stoviek zapálených zombies občas niektorá vstane (hoci je nám predtým jasne prízvukované, že keď spia, tak ich nič nezobudí) a postavy ju začnú komplikovane strieľať, namiesto toho, aby proste počkali, kým uhorí. Hrdinovia sa vcelku v pohode premávajú za denného svetla po uliciach, pričom spoza najbližšieho rohu kedykoľvek môže vyskočiť roj zombies, ale v noci, kedy zombies spia, inteligentne spia aj oni. Ostatne, kam by aj stále chodili, šak svet je tak či tak v prdeli, nie? A tak rozmýšľate skôr nad tým, že keď sú zombies v noci nečinné, prečo akciu s benzínom hrdinovia nepoužívajú od mesta k mestu, ale zapichnú to pri jednom „húfe“. A čo vlastne nakazení robia s nenakazenými? Neskôr im púšťajú do uší hudbu zo svojich úst (vážne), aby ich dostali na svoju stranu. Ale čo predtým? Zo scény s motorkámi sa zdá, akoby ich... jedli??? O čom to vypovedá? Okrem iného o tom, že Stephen King by sa vážne nemal podieľať na scenároch k adaptáciám vlastných diel, pretože si ani nepamätám, kedy to dopadlo dobre.

Páčil sa mi úplný koniec, ale ten to rozhodne nezachránil, na to už bolo jednoducho príliš, príliš, príliš, príliš neskoro. Možno vám pripadá otravné napísať slovo „príliš“ štyri krát po sebe, ale to ste ešte nevideli tento film. Takmer vôbec neodsýpa, je bez chuti a vône a ani potenciálne silné momenty (stretnutie s manželkou, odchod „dcéry“ z deja...) nie sú nakrútené o nič zručnejšie, skôr len ako keby si znechutený režisér povinne odškrtával jednotlivé pasáže zo scenára a v duchu bol na ďalšej zo svojich povestne dlhých dovoleniek. Okrem Cell nakrútil už iba dva filmy, pričom medzi skvelými Dverami v podlahe a trhákom Paranormal Activity 2 si naordinoval 6-ročný oddych. A od paranormálnej dvojky po slabučké Cell ho delí ďalších 6 rokov ničnerobenia. Po tejto nevydarenej kingovke si budete priať, aby sa skutočne vrhol na ďalšiu svoju milovanú šesťročnicu a potom sa konečne vrhol na adaptáciu druhej polovice románu Johna Irvinga.

kontaktE-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Ivan Kučera on Facebook