Prečítajte si, ako sa z jedného z najhorších hororov desaťročia môže vďaka repríze stať jeden z najlepších.Britsko-francúzsky mysteriózny hororový triler Črepiny v hlave (2008) od režiséra a scenáristu Seana Ellisa s Lenou Headey (300) a Richardom Jenkinsom (Začalo sa to jednej horúcej noci) som prvý raz videl asi pred šiestimi rokmi, no...

...stále si pamätám, že som z neho bol na totálku: smrteľne rozčarovaný, podráždený a v neposlednom rade naštvaný. Bolo to obrovské sklamanie. Nešlo ani tak o to, že som sa nedočkal hororovej udalosti roka, akú sľubovali niektorí hororoví fanúšikovia, ale o to, že šlo o tak neskutočne nudný, nezáživný a nepochopiteľný film, že som bol krajne znechutený a v tom čase by som mu naparil cca 30%. Pochybujem, že viac.

V nasledujúcich rokoch som naň ale raz za čas myslel, pomaly lepiac rozbitú mozaiku do celku, ktorý mi však stále bohvieako nesedel, zmysel príbehu mi unikal. Podvedome som tušil, že za tým niečo JE, lenže som nevedel ČO. Dosť mi situáciu ozrejmila diskusia na čsfd, kde pár jedincov inteligentnejších ako ja poskytlo odpovede, ale nie na všetko; stále som vo viacerých oblastiach príbehu tápal a bol z nich zmätený.

Napriek tomu som na jar 2016 napísal hororovú poviedku Bývalá spolužiačka. Práve jej úspešné dokončenie ma navnadilo na reprízu filmu, tak som si ho zohnal a pozrel ešte raz. A bol som miestami takmer až uveličený z toho, o aký perfektný áno HOROR ide. Po prvom pozretí menej pozornému divákovi (napríklad mne, hoci obvykle si o sebe myslím, že som pozorný) môže utiecť, že ide o horor a nebude úprimne chápať, prečo to čudo niektorí diváci pokladajú za horor. Ale áno, po repríze je to nad slnko jasnejšie: ide o ukážkový horor. A pre mrazivé, znepokojujúce nápady, ktoré používa, možno skutočne o jeden z 30. najvydarenejších hororov desaťročia. A po repríze môžem s čistým svedomím povedať, že je nakrútený tak jasne a zrozumiteľne, že viac už asi ani byť nemohol. Ale to platí až pri repríze – prvé pozretie môže divákov skutočne zaskočiť.

Spätne dáva logiku všetko: od miestami dosť zvláštnych scén, ktoré na prvé pozretie musia pôsobiť WTF (sused s pomarančmi), až po niektoré zvláštne (alebo ako by som to napísal) herecké výkony. Po opätovnom pozretí VŠETKO (alebo aspoň 95%) má zmysel. Teraz si to poďme pekne krásne rozobrať. Obsahuje spoilery. Poďme na to. Poďme sa báť.

Hlavnou hrdinkou je lekárka Gina (Headey), ktorá sa na začiatku zúčastní komornej oslavy narodenín svojho otca (Jenkins) spolu so svojím partnerom, bratom a jeho frajerkou. Počas večere sa bezdôvodne rozbije zrkadlo kúsok od nich. Nevedia si to vysvetliť, ale práve toto je kľúčový okamih celého filmu – „to“ si ich práve takouto formou vybralo, všetkých „preklialo“ a v nasledujúcich dňoch (týždňoch?) ich zabilo a nahradilo kópiami. Jednou z minima nezodpovedaných otázok, ktoré snímka po sebe zanecháva, je: „prečo práve oni?“.

(Mimochodom, až pri repríze pochopíte, že vám tvorcovia pointu naznačili už úvodnými titulkami s „rozdvojenými“ písmenkami.)

V 14. minúte je záber na Ginu, stojacu pred zahmleným zrkadlom. Utrie ho a okamžite je prestrih na ženskú postavu stojacu ZA zrkadlom, ako robí to isté.

Strih, Gina šoféruje.

Strih na kúpeľňu – samé od seba sa rozbije zrkadlo a spolu s črepinami na zem dosadá ženská noha. Práve v tomto okamihu, ale to ešte nevieme my a ani Gina, na svet prišla jej dokonalá kópia a vyrazila za ňou do práce (ťažko povedať prečo), kde ju stretol Ginin kolega a aj jej to povie (Gine, nie kópii). Gina je úprimne prekvapená a zaskočená a tvrdí mu, že ju nemohol stretnúť, lebo celý čas je tu.

Gina teraz už naozaj odchádza z práce a na ulici vidí, ako okolo nej ide auto... a za volantom je ona! Auto zahne do podzemných garáží. Gina tam vbehne a sleduje ženu (ktorá z diaľky vyzerá ako ona – ako v tvári, tak stavbou tela i oblečením) až do jej bytu. Tam uvidí fotku, na ktorej je Gina s otcom. Počuje blížiaci sa zvuk opätkov. Nasleduje strih na to, ako šoféruje, ale ako sa dozvieme na konci, už v tej chvíli to nie je ona!!!!!! Skutočná Gina je v tom čase už dávno mŕtva!!!!!!! Bola zavraždená svojou kópiou v byte pár minút dozadu! Za volantom sedí kópia, nasleduje ťažká dopravná nehoda, po ktorej končí v nemocnici.

Vzhľadom na nehodu je pre všetkých (aj pre diváka) logické a normálne, že Gina sa správa mierne čudne. Opakujem, že kópia NEVIE, že je kópia, ale sa pokladá za „originál“. Na nete som si všimol, že pomerne veľa divákov túto nelogickosť kritizuje, avšak v skutočnosti je to totálne logicky vysvetlené a jasnejšie to už povedané ani byť nemohlo: pacientka pri nehode utrpela pomerne ťažký otras mozgu a traumu a tým pádom v podstate ZABUDLA na to, že je kópia. Neviem, ako ešte jasnejšie by to mohlo byť vo filme povedané...

V nemocnici Ginu navštívi partner a vidíme, že je niečím zaskočená. Možno nepatrnou zmenou mužovho hlasu, či neobvyklou mimikou, skrátka niečím, čo si všimne len dlhoročný partner. Ak by nemala nehodu, doma by sa k nemu pripojila ako k spolupáchateľovi, avšak práve kvôli nehode si myslí, že ona je originál a tým pádom to, že priateľ je kópia vníma ako hrozbu. Samozrejme môžeme diskutovať, že prečo jej to nepovedal, ale zrejme vedel, že hoci je žena kópia, proste otras mozgu je otras mozgu a určite by nepochodil, ak by jej povedal, že ona nie je ona, ale kópia. Ako vieme z predchádzajúcej scény (rozbité zrkadlo v jeho dome), partner už skutočne nie je Ginin partner, ale kópia. Keď následne prídu do jeho domu, jeho vlastný pes ho takmer pohryzie. Verné zviera cíti, že to už nie je jeho pán, ale cudzia entita, ktorá sa naňho iba podobá.

Nasleduje Ginina „vízia“: stojí v kúpeľni pred zrkadlom, niečo jej padne na zem, zohne sa po to, ale odraz v zrkadle zostane nehybne stáť a následne ju (asi?) zabíja. Niektorí diváci si môžu myslieť, že to nebola vízia/sen, ale skutočnosť, no mýlia sa: Gina je vtedy už dávno mŕtva, zomrela v scéne v byte.

U psychiatra. Gina sa mu zdôverí, že jej partner nie je jej partner. Vyzerá ako on, ale nie je to on. Psychiater otvorene hovorí o Capgrasovom syndróme, čo je psychické ochorenie, vinou ktorého si jedinec myslí, že ľudia okolo neho (rodina, priatelia...) nie sú oni, ale iba sa na nich podobajú.

Ďalšia scéna. Gininmu otcovi jeho sekretárka povie, že ho na obedňajšej prestávke stretla na ulici a prihovorila sa mu, ale nepoznal ju. Muž je zaskočený a tvrdí, že bol celý čas vnútri.

Blížime sa do finále. Bratova frajerka stojí pred zrkadlom a my znova sledujeme záber „spoza zrkadla, z temného sveta za ním“, ako tam stojí ženská silueta. Samozrejme, kópia. Kým originál vchádza do sprchy, kópia rozbíja zrkadlo, vchádza ním na tento svet a drasticky zabíja originál.

Gina v podkroví partnerovho domu nachádza mŕtvolu originálu. Nenapadne jej nič iné, než zavolať otcovi. Nasleduje záber naňho, ako s ňou telefonuje a z tmy za jeho chrbtom sa vynára jeho kópia. Scéna ani nemusí byť dokončená – vieme, ako sa končí.

Po tom, čo sa s otcom preruší spojenie, volá Gina bratovi. Práve vďaka tomu si „spomenie“, že adresa, na ktorej zastihla tajomnú ženu a v jej byte našla fotku, na ktorej je ona s otcom, je v skutočnosti jej adresa (od príchodu z nemocnice bývala výlučne u partnera). Hneď tam vyráža. Vchodové dvere sú zamknuté, no hoci sa k nej vrátnik správa spočiatku odťažito, keď mu „zaklame“, že stratila kľúče, spýta sa jej, či jej dá vyrobiť nové, na čo mu ona odpovie, že netreba, že doma má kópie. Neznámej osobe by výrobu náhradných kľúčov určite neponúkal, čiže je ozaj isté, že tu Gina býva.

Gina v byte nájde rozbité zrkadlo a v kúpeľni na zemi mŕtvolu samej seba, originálu. Až teraz si spomenie a my až teraz prostredníctvom flashbacku vidíme, ako prvá návšteva bytu (pred nehodou) dopadla: hrdinku pri tom vymákla kópia, zabila ju, ale počas súboja sa jej na tvári objavila krvavá šmuha (teraz už neviem, či jej alebo hrdinky). Zabitý originál nechala v kúpeľni, sadla do auta, v spätnom zrkadielku si všimla krvavú šmuhu na tvári a práve pre nepozornosť došlo k zrážke s oproti idúcim vozidlom. Po nehode skončila v nemocnici a vinou otrasu mozgu a traumy zabudla, že je kópia a nie originál. Tým sa ostatne aj vysvetlí, prečo ju, keď mal príležitosť, nezabila kópia jej priateľa (po príchode z nemocnice do jeho domu): pretože už patrila k „nim“.

Po tomto drastickom precitnutí vonku na ulici uvidí postávať kópiu otca a zdá sa, akoby boli naladení na rovnakú vlnovú dĺžku. Následne odchádza normálne do roboty, kde si kolega okamžite všimne, že je „iná“. O pár sekúnd na chodbe stretáva brata, ktorému taktiež stačí jeden jediný pohľad, aby vedel, že ona nie je ona. Na konci je už kópia dokonalo „zmierená sama so sebou“ a hladko sa zapája do reálneho života.

Ako vidíte, pri druhom pozretí je to perfektne premyslené, logické a vysvetlené. Snáď až na tieto drobnosti:

1) Prečo sa kópie pohybujú v blízkosti prác ešte živých originálov (nemocnica, ambasáda), riskujúc, že ich tam uvidí niekto, kto by nemal? Chcú si omrknúť terén, kým zabijú originál a definitívne nastúpia na jeho miesto?

2) Prečo bratova frajerka ho nezabila? Kým bod č. 1 sa dá vysvetliť, toto skutočne nedáva veľkú logiku. Kópie každého zabíjajú a nahrádzajú ho a jeho nie? No... skutočne fakt neviem. Pritom som si myslel, že to schytal aj on, nakoľko v istej chvíli je záber na to, ako mu volá frajerka do ateliéru, telefón vyzváňa, vidíme jeho siluetu, ale nedvíha. To pravdepodobne je kópia, ak som to správne pochopil a tým pádom som bol v tom, že originál je v tom čase už dávno mŕtvy. Ale nie, následne originál prichádza domov, kde nájde kópiu frajerky. Ani v tej chvíli ho však nezabila, neviem prečo. Nasleduje scéna, v ktorej zisťuje, že jeho sestra bola nahradená cudzou entitou s jej výzorom.

3) Kto sú vlastne kópie? Ale toto na rozdiel od iných nepokladám za logickú ani inú nezrovnalosť, tu sa proste už prenecháva priestor našej fantázii. Ale netreba nad tým príliš rozmýšľať, proste ide o „zlé bytosti zo sveta za zrkadlom, ktoré postupne likvidujú spoločnosť a nahrádzajú ju kópiami“. Proste žiadni sympatickí skauti. A o čo im ide? Nuž, z počtu chladnokrvných vrážd, ktoré v priebehu hodinu a pol dlhého filmu spáchajú, evidentne o nič dobré.

4) Sused a pomaranče: Gininmu bratovi chcel muž povedať, že má doma kópiu svojej manželky, ale keď videl, že ho sleduje spoza dverí, nič nepovedal a vystrašene sa vrátil domov. Tam ho kópia vysoko pravdepodobne zavraždila resp. bol nahradený vlastnou kópiou.

Takže tak. Po druhom pozretí je z toho skutočne mrazivý, nepríjemný a zlovestný hororový zážitok. Už chápem, prečo po prvom pozretí znechutenie a sklamanie a pri repríze veľké nadšenie.

Samozrejme nie som taký naivný, aby som tvrdil, že niečo také je možné... ale... čo ak predsa len je?

kontaktE-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Ivan Kučera on Facebook