Kto tak, ako ja, vyrastal ako dieťa na Krotiteľoch duchov, si jednoducho MUSÍ prečítať túto recenziu. Krotitelia duchov sú mojou osobnou, detskou záležitosťou. Ak by im chcel niekto ublížiť, povolá si na seba hnev sicílskej mafie. Dozaista, bejby! Čo sa stane, ak režisér nového dielu dostane 140 miliónov?

Vždy rád spomínam na to, ako boli súčasťou môjho filmového sveta ešte v dobách, keď som brázdil základnú školu. Dvojka vznikla v roku 1989, ale do našich kín sa dostala až okolo roku 1991, kedy som mal 10 rokov. Pamätám si, ako som sa na ňu do kina chystal a poriadne si ju užil. Panebože, je to už 25 rokov.

Možno som bol v kine aj na jednotke („staré“ americké filmy ako Votrelci alebo Star Wars sa k nám po páde komunizmu bežne dostávali do kín s niekoľkoročným odstupom), ale na to už si poviem pravdu nespomínam.

Typické logo s duchom, Slimer, Venkman, Stantz, Spengler, paprskomety, Rick Moranis alebo „štvrtý z troch“ krotiteľov Ernie Hudson, nevraviac samozrejme o legendárnom ústrednom hudobnom songu, to všetko sú mená, veci a záležitosti, ktoré sú mi veľmi dobre známe. Dodnes ma prekvapuje, že oba diely disponujú silnou strašidelnou atmosférou, ktorá je miestami dosť znepokojivá. Jasné, neboli to masakre ako Exorcista alebo Texaský masaker, ale v zásade šlo o záležitosti so silnou hororovou atmosférou. V ktorej náhodou behali štyria komici a paprskometmi.

O trojke sa hovorilo strašne dlho, ale hlavná hviezda filmov, Bill Murray, nemal najmenšiu chuť vrátiť sa. Tento osobitý chlapík sa vždy rád vyčleňoval z davu a nikdy sa netajil tým, že nie je príliš spokojný s tým, akým smerom sa uberá jeho kariéra. Vždy na rovinu vravel, že si radšej pôjde zahrať golf, než hrať v nejakej blbosti, v ktorej sa mu hrať nechce (tak už viete, prečo sa prepožičal Mužovi, ktorý vedel príliš málo a Garfieldovi 2, nemáte zač). Kým on chcel robiť vážne veci, ako bola napríklad zabudnutá britsko-americká dráma Na ostrie noža z roku 1984 podľa literárnej predlohy Williama Somerseta Maughama o vojne, jeho fanúšikovia ho boli schopní milovať iba v komediálnych polohách. Najviac si to, čo sa jeho hnevu týka, odskákala práve plánovaná trojka Krotiteľov. V tej nakoniec síce po dlhom predlhom prehováraní BOL ochotný hrať, ale iba pod podmienkou, že jeho postava na začiatku zomrie a po zvyšok filmu sa bude objavovať ako duch. Nikdy som nerozumel, čo sa na tom producentom nepáčilo. Veď by bol na plátne stále, akurát ako duch. No a? Ja by som to byť producentom bral. U nich sa ale jednalo o kľúčovú vec, ktorej odmietali ustúpiť a tak sme na to opäť raz doplatili my, fanúšikovia. Trojky sme sa nikdy nedočkali. Niekto môže tvrdiť, že film z roku 2016 je trojka, ale nie je. Viac o tom nižšie.

Áno, raz za čas sa o „klasickej trojke“ hovorilo, ale ako tak herci postupne prechádzali do dôchodcovského veku (a Rick Moranis sa prestal objavovať vo filmoch a Harold Ramis v roku 2014 zomrel), muselo byť už aj najväčším optimistom jasné, že trojka nepríde.

A tak sa začalo pre zmenu hovoriť o novej verzii. Plány boli miestami skutočne dosť divoké (vrátane animovaného celovečeráku, ten som vážne nechcel vidieť), až sa nakoniec utriasli na tom, že pôjde o reštart. Ale po tom, čo som videl výsledok, by som pokojne a s čistým svedomím hovoril o remaku.

Udialo sa pár zmien: z krotiteľov sa stali krotiteľky a zo sekretárky sa stal muž (sekretariár?), ale stále ide o to isté. O skupinku podceňovaných, svojráznych vedcov, ktorým nikto neverí a starosta im hádže polená pod nohy, až kým v New Yorku neprepukne duchárska invázia a krotitelia ho zachránia. Dôvod, prečo sa duchovia tak náhle začali zjavovať v tak masovom množstve je v remaku zmenený, ale ide o jednu z mála výraznejších zmien. Inak ostalo všetko po starom. Dokonca niektoré herečky hrajú postavy s povahou, akú mali ich mužskí predchodcovia (pomotaná sekretárka, obrovský afroamerický jedinec, bláznivý pošuk).

Film v kinách nezaznamenal taký úspech, ako sa očakávalo. Škoda, lebo plány tvorcov boli skutočne veľkolepé. Okrem mnohých sequelov otvorene hovorili o tom, že „jednotka“ bude prvým stavebným kameňom novo budovaného duchárskeho univerza. Takže ak by všetko šlo podľa plánu, časom by sme sa dočkali okrem pokračovaní aj rip-offov, spin-offov a až by došli všetky nápady, tak určite aj aspoň jedného prequelu. Podľa plánu však nič nešlo a tak môžete potitulkovú scénu veselo ignorovať.

Je to škoda, lebo kasting sa skutočne vydaril. Názory na to, čo predvádza Chris Hemsworth sa výrazne líšia, od „je báječný“ po „je mega-trápny“. Mne sa páčil a všetky scény s ním som si užil, od „neznášam kávu“ až po „sendvič“. Krotiteľky sú plus mínus super, baby si padli do noty, nakrúcanie si užili. Melissa McCarthy zvykne bývať v nekonfliktných rolách veľmi fajn, no mne sa najviac páčila bláznivá Kate McKinnon, vrátane dojemného finálneho preslovu. Andy Garcia ako starosta je nepostrehnuteľný a Charles Dance sa zrejme stal obeťou nemilosrdného strihu, pretože dať pomerne známemu hercovi dve krátke scénky o niečom vypovedá.

Napríklad o tom, že v skutočnosti neboli len dve.

A ešte aj o tom, že snímka sa stala obeťou možnože až prehnaného strihu. Očividne z nej vypadli kľúčové scény (tanec, viď. záverečné titulky). Strihalo sa na mnohých miestach a nanešťastie to občas má vplyv na výslednej (ne)zrozumiteľnosti. V zásade to nie je nič strašné, ale proste to vadí. Napríklad krotiteľky sú v jednej chvíli zatknuté a v ďalšej už je každá doma. Akože nie som blbý a chápem, že ich „asi“ pustili. Ale zabilo by niekoho, ak by tam kydol scénku, v ktorej rozčarované, podráždené a s nadávkami vychádzajú z policajnej stanice? Veď by taká scénka zabrala maximálne pár sekúnd. A takýchto príkladov obsahuje film množstvo (skeptik na duchov príde ku krotiteľkám, tie na ukážku vypustia démona, démon ho vyšmarí von oknom, STRIH, skeptika už nikdy viac nevidíme).

Viem, na čo sa ale v prvom rade chcete spýtať. Vrátili sa? Nuž, vrátili. Všetci až na Ricka Moranisa a Harolda Ramisa. Dokonca aj neústupčivý Bill Murray sa vrátil. Bohužiaľ, tvorcovia to podľa mňa posrali a nevyužili tohto jedinečného potenciálu a slávnym hercom z pôvodných dielov nedali rovnaké postavy, ale úplne iné. Ešte u Dana Aykroyda (ktorý to spolu s Ivanom Reitmanom produkoval!) by sa dalo brať, že hrá na nové zamestnanie presídleného Stantza, ale ostatní evidentne hrajú niekoho úplne iného (ak teda ignorujeme sprisahaneckú teóriu, že sa premenovali). Za seba hovorím „veľká škoda“. Prečo sa dištancovať od toho, čo bolo, keď to bolo dobré? Stačilo scenár troška inak vystavať. Napríklad, že v New Yorku už „kedysi strašne dávno“ (v 80-tych rokoch) VRAJ boli duchovia a išli po nich „takí týpkovia“, ale nebolo to riadne zdokumentované a tak sa z toho stali len legendy a neuveriteľné historky. Hovorí sa, že niektorí z nich stále žijú v New Yorku. Prečo sa príbeh nedal vystavať nejako takto? Prečo ponižovať moje detstvo a detstvo iných ignorovaním? Z tohto dôvodu som si početné cameá neužil tak, ako by som si ich bezpochyby užil, ak by herci hrali staré známe postavy.

Dobrou správou (okrem vydareného kastingu a fajn trikovej stránky) je, že réžiu dostal na starosť Paul Feig (Sám doma: Stratení na letisku, Špión), ktorý rád robí taký humor, aký mi vyhovuje. Suchý, absurdný a miestami dosť výrazným spôsobom WTF. WTF scénky má aj vo svojich slabších filmoch (len si spomeňte na krčmovú tancovačku v Drsňáčkach) a inak tomu našťastie nie je ani tu.

„Mali by sme odpojiť telefón. Ani by si to nevšimol.“

...............................

kontaktE-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Ivan Kučera on Facebook