„Bože, chráň nás pred celebritami.“ Mrazivá a nejednoduchá rekonštrukcia desivého súdneho procesu, svojho času líčeného ako Proces storočia. Kto iný mohol byť v jeho strede, ak nie americká hviezda s krvou na rukách?

Niekto je tu workoholik, zdá sa. Ryanovi Murphymu a Bradovi Falchukovi nestačí od roku 2011 dodnes (!) pracovať na nových sériách American Horror Story (ďalej len AHC), ktoré sú strašne náročné na počet postáv, dejových línií, masiek, rekvizít a flashbackov. Nie, vôbec im to nestačí a tak si tento rok pribrali ešte spriaznený projekt American Crime Story (ďalej len ACS). Ktorý sa dočkal vysokej sledovanosti a super recenzií, takže druhá séria bola odklepnutá. Podobne, ako u AHC, aj u ACS má každá sezóna pojednávať o novom prípade. V druhej sérii si tvorcovia vezmú na mušku hurikán Katrina, ktorý v roku 2005 zasiahol USA.

V prvej si nevzali na mušku nič menšie, než neslávne slávny policajno-súdny prípad O.J. Simpsona. Keď sa to stalo, bol som násťročný chalan a nič extra si z toho nepamätám, aj preto, že v našich postkomunistických končinách americké súdne procesy nebežali na televíznej obrazovke tak, ako v USA. Takže keď sa povie O.J. Simpson, skôr mi to vyvolá úsmev na perách, lebo si spomeniem na chudáka Nordberga z Bláznivých striel. Dodnes.

(Zato na Markíze približne v tom čase bežal sitkom Show Billa Cosbyho, kde bol jednou z obľúbených postáv syn Theo... ktorého hereckého predstaviteľa si môžete užiť aj v ACS. Absurdné.)

Po dnešku je pre mňa O.J. Simpson strašné, hororové meno spojené s hrôzostrašným prípadom.

Na začiatku bola príšerná dvojnásobná vražda, ale to, čo prišlo v nasledujúcich mesiacoch a rokoch po nej, veci, ktoré vyvolala a ktoré spôsobila, boli svojím spôsobom ešte horšie, ešte desivejšie, ešte oveľa nechutnejšie. Poslednú časť som si pozrel krátko pred spánkom a do postele som si líhal s pocitom smútku prameniaceho z toho, čoho všetkého sú schopné niektoré ľudské bytosti pre dosiahnutie svojho cieľa. Na nič a na nikoho nehľadieť a protivníkov bez milosti zadupať do zeme a ideálne ich ešte popri tom ponížiť. Hnus. Čistý.

Nepamätal som si, ako súd so Simpsonom dopadol. Matne sa mi marilo, že bol prepustený na slobodu a dodnes žije na Floride (alebo kde) a vlastní napríklad sieť pizzérií. Skutočnosť je ale iná a aspoň vďaka nej som mal oneskorene, ale predsa, aspoň nejaký pocit satisfakcie.

Mohlo by sa zdať, že seriál je hereckým koncertom Cubu Goodinga Jr., ktorého poznáme prevažne z psích kúskov ako Snežné psy alebo Plnou parou vzad!. Zabudlo sa, že v polke 90. rokov získal Oscara. Cuba však raz za čas stále dobré hrá dobrú rolu (Komorník, Americký gangster, Tieň zabijaka, Diablova hrobka) a toto je jedna z nich. Mnohých však zrejme prekvapí, ako nečasto je v seriáli, ktorý nesie názov po mene jeho postavy. A keď už sa predsa len objaví, hrá ako keby bol znova v komédii. Čo nie je kritika. Len je to zaujímavé. Simpson je v jeho podaní v horšom prípade brutálny vrah a v lepšom prípade zbabelá, odporná, hysterická, nechutná a uvrieskaná nula.

Prvé časti pre mňa boli náročné, nakoľko nebolo komu držať palce. Obvinený? Rozmaznaný, nesympatický hajzlik, ktorý si chudobné detstvo kompenzuje exkluzívnym životom v lukratívnej štvrti mesta. Jeho obhajcovia? Tlupa už na pohľad skazených, vychcaných a falošných hajzlov, ktorí pre víťazstvo urobia všetko a etika im nič nehovorí už minimálne posledných 10 rokov. Na ich bežnom programe dňa je klamanie, zavádzanie, manipulovanie, citové vydieranie a podhadzovanie faktov, ktoré s prípadom nesúvisia, zato na ne počuje verejnosť. Komu v takejto zostave držať palce, preboha?! Obžalobe? Chladnej Sarah Paulson by sa nedali držať palce ani keby bola posledným človekom na svete. Našťastie, po približne polovici prvej série to tvorcovia „vzdajú“, konečne sa priklonia na stranu skôr obžaloby, než obhajoby a na samom konci pochopíme, prečo bola Paulson taká, aká bola.

Stále ale platí, že projekt je strašne komplikovaný a všelijaký, len nie čierno-biely. Ak sa aj na okamih prikloníte na stranu obžaloby, po chvíľke príde zvrat, po ktorom si uvedomíte, že to z vašej strany možno bolo predčasné. Následne ale zasa urobí nejaké svinstvo obhajoba a znova fandíte obžalobe.

Tvorcovia sa neuspokojili s karikatúrami (hoci pár by sa našlo, napr. prekvapivo stále živý Nathan Lane), ale snažia sa byť výstižní, komplexní a čo najobjektívnejší. Čo je v rekonštrukcii TAK ŠIALENÉHO prípadu v podstate až nemožné. Ale napriek tomu sa o to pokúsili a podľa mňa sa im to podarilo. Na konci všetko zapadne do seba a hoci niektorí vyhrajú, časom ich zabila rakovina, niektorí víťazi sa cítia byť porazení, niektorí porazení sú na tom morálne a osobnostne po prehratom zápase lepšími ľuďmi, než akými boli predtým a niektorí skazení ľudia zostali rovnako skazenými, ako predtým, len im ešte viac stúplo sebavedomie, keď videli, aké obrovské svinstvá im prešli a ešte im niektorí ľudia za ne tlieskali a nadšene kričali „bravó!“. Na oboch stranách barikády sú hnilé jablká (u obhajoby je kandidátov veľmi veľa, u obžaloby prevažne niektorí policajti) a koniec sa nesie v znamení trpkosti.

Jednou z vyložene pozitívnych postáv, ktorým sa dajú držať palce, je Chris Darden v podaní prakticky neznámeho Sterlinga K. Browna. Okrem neho sa mi svojím spôsobom páčila aj Sarah Paulson pre komplexnosť charakteru, ktorý hrala, a John Travolta (zároveň producent seriálu). Spočiatku vyzerá ako poriadny hajzel, ale po nástupe skutočných poriadnych hajzlov zistíme, že je pravda to o menšom a väčšom zle. Seriál ale ponúkol plno perfektných hereckých príležitostí pre množstvo ďalších tvárí a hoci mi nebolo ľahko pozerať sa na to, čo predvádzajú Courtney B. Vance alebo skazený mutant advokáta v podaní zabudnutého komika Nathana Lanea (Vtáčia klietka, Hon na myš), musím uznať, že ide o skvelé výkony, na ktoré môžu byť hrdí.

Čo sa mi nepáčilo? Na konci nedostanú dôstojný priestor niektoré postavy (Bill Hodgman presvedčivo stvárnený Christianom Clemensom doslova zmizne z deja), mal som pocit, že niektoré vedľajšie dejové línie nie sú dôstojne uzavreté resp. je na ne dokonca pozabudnuté a snáď za istý typ mínusu môžeme považovať aj to, že samotný prípad a veci s ním súvisiace bol natoľko príšerný, že sa rozhodne pri sledovaní jednotlivých častí nebudete baviť tak, ako u AHS.

Mohlo by sa zdať, že si tvorcovia od AHS oddýchli: nahnali pár kvalitných dialógových hercov (aha, máte pravdu, zabudol som na Davida Schwimmera, nakoniec možno najetickejšiu postavu príbehu) do pár stroho zariadených miestností, nahodili ich do retro zvrhlého oblečenia á la 90. roky a nechali ich 10 hodín kecať. Žiadne náročné masky, triky, retrospektívy. „Len“ dobrí herci a kvalitné scenáre. Takže oddych? Určite nie – ani si radšej nechcem predstaviť, aké náročné muselo byť napísať takéto dialógové monštrum.

kontaktE-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Ivan Kučera on Facebook