V Obchádza nás temnota (cca leto 2016) by ste mohli nájsť okrem mojich hororových, trilerových a mysterióznych poviedok aj jednu atypickú. Post-apokalyptický survival triler o snajperovi, ktorý blúdi zničeným svetom nie príliš vzdialenej budúcnosti. Hoci by hororoví autori nemali písať sci-fi, čo v praxi dokázalo pár fakt dosť strašných sci-fi diel Stephena Kinga / Richarda Bachmana, neodolal ...

... som. Ale, prirodzene, som si tam pridal plno svojich vlastných, špecifických ingrediencií, takže je to skôr desivá nočná mora, než „čisté“ sci-fi.

Hoci poviedka niekomu môže pripomínať McCarthyovu Cestu (ktorú som si dodnes neprečítal), prvý koncept som napísal v marci 2011 a filmovú adaptáciu som videl až v máji 2011. Poviedka Snajper v divočine je však v tomto smere zrejme vskutku jedinečná, nakoľko „predpovedala“ nielen Cestu, ale aj inú post-apokalyptickú záležitosť a to The Survivalist z roku 2015. V nej samotársky mladý muž žije v divočine, ktorá vyrástla na troskách miest, veľkomiest, na ruinách civilizovaného sveta. Ako v mojej poviedke, ani v danom filme nikto nevie, čo sa v minulosti stalo, že to dopadlo tak, ako to dopadlo a ak aj vie, nerieši to a je mu to ukradnuté, lebo čo si pomôže spomínaním?

V oboch dielach je samozrejmosťou akútny nedostatok jedla a občasné nájazdy zabijackych vandrákov. Kým v mojej poviedke hlavný (anti?)hrdina vinou nedostatku stravy musí občas siahnuť po kanibalizme, v The Survivalist to nerobí, hoci hneď na začiatku zabije človeka. Nečakane ho však neskonzumuje, ale zahrabe do zeme, čo je „politicky korektné“ a nereálne. Nakoniec ku kanibalizmu síce dôjde, ale až na konci, mimo záber a nie ústami hlavnej postavy. V neposlednom rade je spoločný vo filme aj poviedke motív „dvoch bratov“.

Takže ak vám niekto bude hovoriť, že vykrádam Cestu a The Survivalist, budete vedieť, aká je skutočná pravda. Skutočná pravda je taká, že McCarthy a režisér snímky The Survivalist cestovali v čase a priestore, ukradli mi nápady, vrátili sa do svojho času a následne ich zakomponovali do vlastných diel. Okej?

Ešte pár zaujímavostí. Snajpera v divočine som poslal do Ceny Fantázie 2013. Žiadne prvé a ani druhé miesto z toho nebolo, ale tajne sa mi dostalo do uší, že sa prebojoval do úzkeho výberu poviedok, ktoré mali byť spracované do podoby rozhlasovej hry.

Poviedku som od roku 2011 upravoval. Zakaždým som z nej ubral niekoľko slov, viet alebo celých odsekov, až kým som ju neosekal na minimalistické minimum. To slovné spojenie si dobre zapamätajte a v budúcnosti, ak budete chcieť a bude sa vám v danej chvíli hodiť, ho môžete s mojím zvolením a s čistým svedomím používať. Minimalistické minimum. Dúfajme, že jej osekanie na tzv. „minimalistické minimum“ pridalo na strohej atmosfére. Keď nie, tak nie. Poznáte to, je to ako s koňom. Ak klopí uši, premýšľa. Ak nie, tak nie.

V rámci Ceny Fantázie niektorí porotcovia uverejňovali názory na poviedky na svojich blogoch. Ak si môžem vybrať útržky od Lucii Lackovičovej, tak tu sú. Ak nie, tak nie.

„Postapokalyptický svet v podobnom prevedení mi tiež občas preletí hlavou. Téma mi bola blízka a považujem ju za vzrušujúcu. V miestnych kulisách nepôsobila obohrato... Miera vykreslenia krízového prežitia bola pre mňa prekročená popisným kanibalizmom hlavného hrdinu. Pochopila som, že šlo o pokus vykreslenia osoby v absolútne hraničnej situácii, ktorá trvala príliš dlho a prekročila všetky sociálne a morálne mantinely. Osobne by som danú tému poňala inak.“

kontaktE-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Ivan Kučera on Facebook